Tetovanie sa v poslednom čase stalo veľmi módnym. Ženské pohlavie sa vrhlo do tetovacích salónov, aby si urobilo permanentný make-up, vypĺňalo tetovanie. Teraz je možné tetovať v latinčine, angličtine, čínštine alebo japončine. Najviac sa však ľuďom páčia práve čínske a japonské znaky. Pýtate sa prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá - sú nezvyčajné. Celé slovo alebo veta môžu byť v skutočnosti reprezentované jedným alebo dvoma znakmi. Treba spomenúť, že väčšina ľudí dáva prednosť hieroglyfom, pretože sú mystické, neidentifikovateľné a pre ostatných nezrozumiteľné.
Existuje mnoho symbolov, ale najobľúbenejšie sú láska, sila, rodina, šťastie, mier a oheň. Keď sa človek rozhodne dať si na telo symbolický znak, mal by určite vedieť, čo to znamená a aké sú dôsledky tohto znaku. Chcel by som opísať znak, ktorý inšpiruje ľudí k veľkolepým činom a veľkým hlúpostiam - symbol lásky.
Čínske písmo v praxi
Každý hieroglyfický znak sa skladá z tzv. radikálov, ktoré majú svoj vlastný význam. Musia sa všetci, ktorí sa učia čínštinu alebo japončinu, naučiť všetky naspamäť? Ich počet sa počíta na päť číslic, ale v každodennom používaní "pomerne veľa" - tisíce päť. Na čítanie periodík a populárnej literatúry stačí aj znalosť dvoch tisícok. Hlavnou vecou však nie je šprtanie, ale pochopenie systému, podľa ktorého sa dá odhadnúť význam slova (a niekedy aj celej vety). Ako príklad uveďme znak pre "lásku", ktorý znamená najdôležitejší pojem v živote každého človeka bez ohľadu na jazyk, rasu alebo národnosť. Ako ho píšu (alebo skôr kreslia) Japonci a Číňania?
Čo s tým majú spoločné pazúry a labky?
Čínske písmo sa nezdá byť jednoduché a na jeho pochopenie sa musíte ponoriť do sveta zložitých asociačných pravidiel. Naučiť sa správne kaligrafovať symboly je nevyhnutnosťou pre tých, ktorí rozumejú spôsobu myslenia veľkých a starobylých ľudí.
Hieroglyf "láska" sa skladá zo štyroch častí - radikálov usporiadaných zhora nadol. Horná kresba, pripomínajúca obrátené ruské písmeno "š" napísané tučnými ťahmi, so širokou základňou a šikmou poslednou paličkou, symbolizuje pazúr alebo tlapu. Zrejme takto chápali starí Číňania nemilosrdnosť citu a jeho húževnatosť. Máme tiež príslovie, že láska nie je ako zemiak, a ak ju vyhodíte z okna, príde dverami. A Amorov šíp je dostatočne ostrý predmet. Vo všeobecnosti je ľahké zraniť sa a je dobré, ak je tento pocit vzájomný, inak to bude bolestivé.
Čínsky znak pre "šťastie".
| Hieroglyfy | Popis | Aplikácia |
| Hieroglyf šťastia Úžasná postava, ktorá sa dovoláva záštity nebies a bohov. Šťastie si však vždy môžete vybrať - môžete si vybrať oblasť, v ktorej chcete byť najúspešnejší. Čo je na druhej strane celkom praktické. | Premýšľajte o tom, kde chcete prilákať šťastie, a umiestnite svoj hieroglyf na požadované miesto. Napríklad na juhovýchode (ak chcete čerpať viac bohatstva z bohatého oceánu vesmíru) | |
| Hieroglyf dvojitého šťastia Mocný talizman, ktorý plní želania. Tento talizman sa najlepšie používa na to, aby priniesol šťastie niekomu v tandeme, pretože jeho účinok je silnejší, keď sú dvaja alebo viacerí ľudia spolu. | Pomôže počať dieťa, ak ho umiestnite pod manželskú posteľ. prinesie úspech v podnikaní (a v práci), ak ho umiestnite na sever. Priláka podobne zmýšľajúcich ľudí a priateľov (pomoc) na severozápade. Môžete si ho dokonca dať do peňaženky, aby ste k sebe prilákali viac priateľov. |
Strecha
Potom nasleduje strecha. Európanom nemusí byť jasné, čo to má spoločné s milostnou príťažlivosťou. Ale problém bývania, ktorý veľmi pokazil, ako sa vyjadril jeden Bulgakovov hrdina, Moskovčanov, zrejme škodil Číňanom už dávno, keď sa formovalo ich písmo. Tento radikál možno, samozrejme, chápať nie tak doslovne, ale obrazne. Druhý v poradí, alebo možno aj vo význame, riadok, ktorý tvorí čínsky znak pre "lásku", pravdepodobne označuje spojenie s miestom, kde sa tento cit usídlil. Konkrétne v srdci.
Ako sa to číta?
Po pochopení významu a pravopisu znaku láska sa môžeme pokúsiť o jeho prečítanie. Číta sa pomerne stručne ai [ai], možno práve vďaka svojim zložkám. Aby ste ho mohli správne interpretovať v rôznych vetách, musíte poznať niektoré pravidlá. Čínsky jazyk neznamená:
- rody;
- prípady;
- deklinácie;
- konjugácie;
- čísla;
- časovanie slovies.
Všetky slová majú vo vete určité poradie, nesmú sa prekladať, inak by výraz úplne stratil svoj význam. Je to spôsobené starobylým pôvodom jazyka, ktorý vznikol v čase, keď hlavným komunikačným prostriedkom boli gestá.
POZNÁMKA: Na úspešné absolvovanie skúšky v Číne musí cudzinec vedieť približne 3 000 znakov.
Srdce
Tento orgán je v každom národe domovom aj zásobárňou nežných a krutých emócií. Žije v ňom láska aj nenávisť, rastie a umiera. Prečo si to myslia ľudia na celom svete? Pravdepodobne preto, že rýchly tlkot srdca je najzreteľnejším znakom vzrušenia. Symbol tejto krvnej pumpy je označený dvoma čiarami, ktoré sa pretínajú pod uhlom.
Ďalší kríž s podobným uhlom, ale s krátkou úsečkou pridanou na vrchole palice, ktorá smeruje sprava doľava a nahor, znamená niečo nepochopiteľné pre človeka, ktorý rozmýšľa európskym spôsobom. Radikál symbolizuje pomaly sa pohybujúceho tvora s mnohými nohami. Ale aj táto postava má svoju logiku, stačí pripomenúť enerváciu lásky, ktorá vás oberá o silu. Hlava sa točí, nohy sa zamotávajú...
Ak skombinujete všetky štyri zložky, hieroglyf "láska" obsahuje tieto informácie: "Pod strechou srdca sa usadil pocit, ktorý si razila cestu a ruší pokoj tak veľmi, že chcete niekam ísť, ale nemôžete."
Japonský znak pre lásku
Podobne ako čínsky znak, aj tento symbol sa dá použiť na tetovanie alebo na prilákanie lásky, porozumenia a harmónie v domácnosti. Pomôže prebudiť a udržať skutočné city v páre. Pojem láska v japončine je dvojakého typu: prvý označuje nielen city k opačnému pohlaviu, ale aj lásku, fascináciu umením, životom a krásami prírody - 愛. Druhé označuje lásku - romantické city ku konkrétnej osobe - 恋.
Popis
Ak ho použijete vo svojom živote, pomôže vám posilniť manželské a rodinné vzťahy, zmierniť konflikty. Toto znamenie vám pomôže žiť s druhou polovicou slušne, získať harmóniu a pokoj v duši. Zvyšuje sa šanca, že všetky pozitívne pocity, ktoré medzi ľuďmi vznikajú, budú vzájomné.
V dnešnom svete sa japonské a čínske znaky lásky môžu používať nielen ako tetovacie znaky, ale aj ako obrázky na pohľadniciach, aby ste vyjadrili svoj rešpekt a priania osobe, aby ste ich mohli umiestniť na darčeky, tričká. Tento znak sa často vyšíva na oblečenie alebo tašky.
Pravidlá pravopisu
Rovnako ako pri čínskom znaku je dôležité naučiť sa všetky jeho prvky a používať ich v úplnom poradí. Ak znak vytvárate pre seba alebo pre blízkeho človeka, je lepšie požiadať znalca jazyka, ktorý vám vysvetlí a ukáže správnosť jednotlivých prvkov. Je nevyhnutné dodržiavať správnu postupnosť. Je tiež dôležité poradiť sa s odborníkom, aby ste našli znamenie, ktoré bude presne reprezentovať "lásku". Veď aj jeden zbytočný alebo nesprávne zobrazený riadok môže úplne zmeniť význam.
Pôvodná verzia znaku, ktorá vznikla pred viac ako 2000 rokmi, označovala len lásku a vďačnosť osobe, ktorá vám pomohla alebo sa s vami podelila o jedlo. Potom pribudol symbol srdca a po čase znak pomaly sa pohybujúceho muža, ktorý znamená, že sa nechce rozlúčiť so svojimi blízkymi. Ak je láska naozaj úprimná alebo ide o čistú vďačnosť, môže byť v znaku navyše zobrazené srdce (nie hieroglyf, ale tak, ako ho zvyčajne zobrazujú Európania).
A čo Japonci?
Znaky japonského písma boli prevzaté z Číny. Stalo sa to v 5. storočí n. l. a vysvetľuje to spoločné ideografické znaky dvoch susedných národov. Pri bližšom pohľade na japonský znak pre "lásku" vidíme, že v jeho radikáloch možno rozoznať všetky prvky jeho čínskej predlohy: strechu, pazúry, srdce a dokonca aj pomalú chôdzu, hoci nie hneď. Písmo kaligrafov z krajiny vychádzajúceho slnka je jemnejšie a plynulejšie. Aj reč znie inak. Zatiaľ čo v čínštine sa "P" vôbec nevyskytuje, v japončine je to isté pri zvuku "L". Zaobchádzanie s radikálmi je odlišné, rovnako ako fonetika.
Dôležitou súčasťou japonskej národnej povahy je dobrovoľné prijímanie záväzkov a ich dôsledné dodržiavanie. Nikdy nepovedia ako my: "Nikomu nič nedlhujem". Ak to vlasť, rodina, rodičia alebo spoločnosť považujú za potrebné, obetujú svoje vlastné emócie alebo túžby a podriadia sa ich vôli. A ak Japonci milujú, je to večná láska. Znak sa skladá z mnohých čiar a ťahov, ktoré sú dešifrované celým súborom pocitov. Je tu energia, duchovná blízkosť, pokoj a jednota. Celkovo ide o takmer dokonalú väzbu Hymen s určitými národnými špecifikami. Písanie znaku sa môže líšiť v závislosti od jeho významu (koi alebo kandži).
História
Moderná čínska abeceda, ktorá obsahuje viac ako 50 000 znakov, nemá konkurenciu v žiadnom inom písme. Slúžia skôr na vyjadrenie významu než na fonetické vyjadrenie a ich štúdiom sa dozvedáme viac o kultúre a obyvateľoch danej krajiny. Niektorí vedci tvrdia, že čínska abeceda existuje už 6 tisíc rokov, ale táto hypotéza nie je podložená faktami.
Hieroglyfy pozostávajú z 24 riadkov a 316 grafém, majú dlhú históriu a neustále sa menia. Starovekí čínski literáti neboli ochotní zjednodušiť abecedu. Naopak, urobili z neho kult, prisúdili mu magickú moc a zbožštili ho. Dá sa povedať, že tieto obrazy formovali vnímanie sveta okolo Číňanov. Ľudové umenie, tradície a milostné vzťahy boli ovplyvnené pôvodným písmom a jazykom.
DÔLEŽITÉ: V 60. rokoch 20. storočia nebeská vláda zjednodušila hieroglyfy znížením počtu znakov s cieľom zvýšiť gramotnosť.
Hieroglyfické tetovanie
Kedysi si námorníci zdobili telo mnohými modrými obrazmi, ktoré im pripomínali vzdialené krajiny, búrky a víchrice. Vo väzenských zariadeniach sa tiež tradovalo vytváranie "tetovačiek" nielen pre zábavu, ale aj s určitým významom, ktorému rozumeli "sediaci" (a príslušníci orgánov činných v trestnom konaní - dokonca boli vytlačené príručky zapečatené "pre služobnú potrebu"). Obyčajní muži, ktorí neboli zaťažení väzenskými skúsenosťami a neplavali sa po moriach, mali niekedy tiež petlice, ale s jednoduchším významom ("Soňa", "Máša", "Nezabudnem na svoju matku" atď.).
V súčasnosti, ktorá sa vyznačuje nadšením pre východné filozofické koncepcie, sa všetko stalo sofistikovanejším. Nie každý hneď pochopí, čo to či ono hieroglyfické tetovanie znamená. "Láska" sa teraz vyrezáva v japončine alebo čínštine, na rôznych častiach tela, a bohužiaľ nie vždy v správnom pravopise. Treba si však uvedomiť, že východná kaligrafia je umenie, ktorému sa majstri venujú roky, a akákoľvek nepresnosť môže viesť k tomu, že znak nadobudne úplne opačný význam alebo sa stane nezmyselným súborom čiarok. Okrem toho prívrženci budhizmu, šintoizmu a iných zámorských nábožensko-filozofických doktrín veria, že telesné znamenie môže ovplyvniť osud človeka. Opatrnosť teda nikdy nie je na škodu.
Dokážete sa zaobísť bez hieroglyfov?
Je ťažké vyjadriť fonetiku japonských, čínskych alebo vietnamských slov. To, ako hovoriaci "spieva" súbor zvukov, určuje význam výrazu, od priameho až po opačný. V čase veľkého priateľstva medzi ZSSR a Čínou vznikla myšlienka preložiť slová v Nebeskej ríši do cyriliky, čím sa odstránilo obrovské množstvo znakov, rovnako ako sa predtým zjednodušila ruská gramatika, odstránili sa "yati", "yera" a ďalšie údajne zbytočné písmená. Tento projekt sa však napriek svojej zjavnej logike neuskutočnil. To vysvetľuje, prečo znak "láska" dodnes zdobí obrázky čínskych a japonských mladých ľudí.
O názvoch
Zdá sa, že je veľmi jednoduché napísať čínske alebo japonské slovo v ruštine. Robí to každý, kto servisuje alebo predáva rádio, autá alebo iné zariadenia z Krajiny vychádzajúceho slnka alebo Nebeskej ríše. Existuje mnoho značiek: Mitsubishi (alebo je to Mitsubishi?), Subaru, Matsushita (opäť, možno Matsushita?). A potom sú tu mená (napríklad cisár Hirohito).
Do akej miery sa náš prízvuk zhoduje s originálom, možno posúdiť podľa nenapodobiteľného japonského prízvuku. Ak sa dievča volá Ljuba, Japonec pri oslovení povie "Rjuba". Čo ak sa bojí, že zabudne, a potrebuje si zapísať jej meno? Nájde správny hieroglyf? Ľubov Petrovna si napríklad nemusí uvedomiť, že ju niekto oslovuje. Vynaliezaví obyvatelia japonských ostrovov však dokážu nájsť správne radikály a snažia sa sprostredkovať celé bohatstvo ruského jazyka. Ale darí sa im to, aj keď s ťažkosťami.
